Trenčianský hrad

Dominantou mesta Trenčín a celého Považia je bezpochyby Trenčiansky hrad postavený na strmom brale. Spolu so Spišským hradom a s hradom Devín je jedným z najrozsiahlejších v Európe. Od 11. storočia bol kráľovským hradom, pod ktorým sa začalo rozvíjať mesto. Mohutný systém jeho opevnenia je výsledkom postupného zdokonaľovania dôležitej pohraničnej pevnosti a neskôr župného sídla. Trenčín s hradom zohral dôležitú úlohu predovšetkým v období tureckých vpádov. Postupne bol majetkom viacerých významných šľachtických rodín. Najznámejším majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrilo viacero slovenských hradov a preto sa nazýval aj „Pán Váhu a Tatier“. So zmenami jeho majiteľov sa znásobovali obranné a obytné funkcie hradu. K základnej robustnej Matúšovej veži pribúdali ďalšie objekty - Mlynská a Jeremiášova veža, Ľudovítov, Barborin a Zápoľského palác. Po požiari v roku 1790 hrad pustol a chátral, pretože jeho majitelia Illésházyovci uprednostnili bývanie v pohodlnejšom dubnickom kaštieli. Rozsiahla rekonštrukcia Trenčianskeho hradu umožnila sprístupniť jeho najcennejšie objekty. Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. Návštevníci určite neobídu Delovú baštu a hladomorňu. V hradnom areáli sa počas roka organizujú rôzne výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky. Azda najznámejšia je 80 m hlboká Studňa lásky a s ňou spojený príbeh Omara a Fatimy. Podľa povesti hradný pán Štefan Zápoľský zajal krásnu tureckú princeznú Fatimu. Turecký princ Omar, ktorý Fatimu miloval, musel 4 roky kopať do skaly, kým priniesol hradnému pánovi vodu a bol spolu s Fatimou prepustený na slobodu.